Deja vu je duševný stav, v ktorom si človek myslí, že už bol v podobnej situácii. Ale tento pocit nie je spojený so žiadnym konkrétnym okamihom v minulosti. Poďme zistiť, čo je tento jav a prečo sa vyskytuje efekt déjà vu.
Čo je to deja vu
Stav déjà vu je niečo ako opätovné prečítanie knihy, ktorú ste už čítali, alebo sledovanie filmu, ktorý ste už sledovali, ale úplne ste zabudli na dej. Zároveň je nemožné spomenúť si, čo sa stane v nasledujúcej minúte.
Deja vu je úplne bežné. Štúdie preukázali, že 97% všetkých zdravých ľudí zažilo tento stav aspoň raz v živote. Ľudia s epilepsiou to prežívajú častejšie. Nemôže to byť spôsobené umelo a samo osebe sa objavuje extrémne zriedka. Vedecký výskum účinku déjà vu je preto veľmi zložitý.
Dôvody Déjà vu
Možný dôvod tohto javu spočíva v zmene spôsobu, akým mozog kóduje čas. Je jednoduchšie predstaviť si proces ako jednorazové kódovanie informácií ako „minulé“a „súčasné“so súčasnou skúsenosťou týchto procesov. Z tohto dôvodu je možné cítiť odtrhnutie od reality.
Na túto tému existuje dielo s názvom „Fenomén Deja Vu“, ktorého autorom je Andrej Kurgan. Štúdie štruktúry času v stave déjà vu vedú vedca k záveru, že dôvodom prežívania javu je vrstvenie dvoch situácií na seba: skúsených v súčasnosti a raz vo sne. Podmienkou vrstvenia je zmena štruktúry času, keď budúcnosť vtrhne do súčasnosti a odhalí jej existenciálny hlboký projekt. Súčasná je zároveň akoby „natiahnutá“a prispôsobuje sa budúcnosti i minulosti.
Záver
Dnes je najrozumnejším predpokladom výskytu účinku déjà vu spustenie tohto pocitu nevedomým spracovaním informácií vo sne. To znamená, že keď sa človek v realite stretne so situáciou, ktorá je blízka skutočnej udalosti a bol modelovaný mozgom na nevedomej úrovni, potom nastáva efekt déjà vu.
