Každý má svojho vnútorného sudcu, rozdiel je iba v tom, že pre niekoho je chladnokrvný a nestranný, zatiaľ čo pre iného je naopak mäkký a lojálny. Môže sa to paradoxne zdať, hovoriť sám so sebou je niekedy najťažšie. To, čo sa snažíme naučiť, je zvyčajne to najdôležitejšie, čo sa musíme naučiť. Ale najjednoduchšie otázky sa niekedy ukážu ako najťažšie. Musíte začať s porozumením.
Inštrukcie
Krok 1
Aký je duch protirečenia? Bez ohľadu na to, ako to možno znie bláznivo, ale pocity nám ukazujú, čo naša duša chce, oveľa skôr, ako stihneme o tom premýšľať. Nutkanie hádať sa alebo nesúhlasiť má rovnaké korene. Len čo dôjde k pocitu, že sa nám snažia vnútiť svoju vôľu, spustí sa pud sebazáchovy a spustí sa obranný program. Naopak, keď sa navrhovaná možnosť zhoduje s vnútornými potrebami a túžbami, ľahko sa skontaktujeme, prejavíme vôľu ustúpiť a podporíme túto myšlienku. Spolu s bežnými každodennými situáciami však existujú prípady, keď potreba konať tak či onak nie je spôsobená našimi potrebami, ale slovom „musí sa“. Je v poriadku konať všedne, ale iba ak sa necítite prízemne. Pred akýmkoľvek rozhodnutím sa zamyslite nad tým, kto to potrebuje a kto povedal, že by to tak malo byť? Život sa zmení, iba ak si ho najskôr predstavíte tak, ako ho chcete vidieť. Naučte sa povedať nie iným a povedať životu áno.
Krok 2
Stále sa rozprávame o tom, čo chceme. Odvrátenou stránkou ducha protirečenia je túžba akýmkoľvek spôsobom zachovať zdanie sveta. Zlý mier však nie je vždy lepší ako dobrá hádka. Tak či onak, skôr či neskôr príde bod varu, a vtedy rozdáme celú pravdu. Potom sme zvedaví, čo to na nás prišlo, inak ako zatmenie Mesiaca, magnetické búrky, zvýšený tlak, alebo by sme mali piť menej? Všetko je oveľa jednoduchšie.
Žiadny človek nikdy nepovie, na čo si nemyslí, ani keď je opitý. Kristus povedal: „víno posilňuje dušu.“Je to tak, že zvyčajne kvôli výchove o mnohých veciach mlčíme, skrývame sa a snažíme sa byť jemní a zdvorilí. Ale to, čo je skryté a potlačené, nikam nevedie. Negatívne emócie, hromadiace sa ako úroky na bankovom účte, čakajú iba na okamih, kedy bude možné prepuknúť. A potom sa všetci držte, nebude zľutovania.
Takéto uvoľnenie vám hovorí, že vám poskytne iba dočasnú úľavu a veľa problémov pre tých, ktorí spadli pod „horúcu ruku“. Udržiavať všetko v sebe je škodlivé. Akákoľvek situácia, ktorá sa nebude žiť, sa bude opakovať znova a znova. Naučte sa správne vyjadrovať svoje myšlienky, preneste svoj pohľad na súpera. V takom prípade budete rešpektovanejší a váženejší. To je lepšie ako prijať pocit úplnej bezmocnosti a neschopnosti postaviť sa za seba. Ak s ním chcete počítať, naučte sa rešpektovať a milovať samého seba. Potešiť všetkých a všetkých je nielen nemožné, ale aj hlúpe.
Krok 3
Hovorí sa: „Nikdy neodkladaj na zajtra to, čo môžeš urobiť dnes.“Žijeme vo svete obchodov, problémov a starostí a kto za nás vyzdvihne kľúč k šťastiu? Vytrvalosť a vytrvalosť pri dosahovaní cieľov je veľmi dobrá, koniec však nie vždy ospravedlňuje prostriedky. Aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou bol len cieľ vybraný nesprávne. To, čo prináša radosť, prichádza ľahko. Pri vynaložení maximálneho úsilia sa necítime unavení ani depresívni, ale naopak, šťastie dodáva silu a umožňuje napredovať.
Krok 4
Ak je ale cieľ zvolený nesprávne, potom sa všetko, bez ohľadu na to, ako sa sami presvedčíme, pokazí od samého začiatku. Musíte vyvinúť neskutočné úsilie, aby ste aspoň niečo získali. Nech sa však snažíme akokoľvek, veža sa skôr či neskôr zrúti a okamih nemusí byť ten najvhodnejší. Pocit, ktorý sa volá „Nechcem“, preto nie je lenivosť a túžba po odpočinku, ale skôr signál, že sa niečo zhoršuje. Nikto okrem teba vám nepovie, kde sa táto túžba zrodila, takže sa pýtajte menej otázok a viac počúvajte, len nie ostatní, ale vy sami.
