Na úrovni domácností sú workoholici často zamieňaní s pracovitými a zodpovednými pracovníkmi. V skutočnosti je workoholizmus jednou z foriem neurózy, pri ktorej sa osobný život sublimuje na profesionálnu činnosť. Muži s väčšou pravdepodobnosťou trpia touto poruchou.
Pre workoholika je ťažké relaxovať, cíti sa previnilo, ak si v práci vezme voľno, aby sa mohol venovať rodine a odpočinku. Zároveň má výhovorku pre svojich blízkych: Pracujem tak, aby ste mali všetko. Plné ponorenie sa do práce je však plné veľmi nepríjemných následkov pre rodinné vzťahy: deti postupne začnú vnímať otca ako outsidera, ktorý sa o nich nestará. Výsledkom je, že keď deti potrebujú radu alebo pomoc dospelého muža, nebudú hľadať podporu u svojho otca, ale u starších priateľov. Či bude takáto rada prospešná, je veľká otázka …
Manželka workoholika to má tiež ťažké - začína sa cítiť zabudnutá a nepotrebná. Je dobré, ak má prácu, v ktorej sa môže realizovať, čím kompenzuje nedostatok pozornosti zo strany manžela. Ťažšie to má žena v domácnosti, ktorá musí zabezpečiť útulný život workoholikovi, ktorý sa občas objaví doma. V takom prípade je lepšie nájsť si zaujímavú činnosť, najlepšie spolu s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, aby vás nezavadzali smutné myšlienky o vašej vlastnej osamelosti.
Snažte sa presvedčiť svojho manžela, že aspoň víkend by mal byť venovaný blízkym. Zvyšok by sa navyše nemal obmedzovať na spoločné sledovanie televízie. Turistika, návšteva kina, divadiel, akékoľvek spoločné aktivity zbližujú rodinu a umožňujú aktívne a prirodzene komunikovať.
Snažte sa v rodine vytvoriť útulnú a príjemnú atmosféru, aby sa váš manželský partner rád vrátil. Je možné, že iba napodobňuje pracovné nadšenie - v skutočnosti sa domov jednoducho neťahá. Nie je vylúčený ďalší dôvod: v niektorých firmách sa považuje za dobrú formu zostať neskoro v práci, čo preukazuje starostlivosť. V takom prípade sa radšej spoločne rozhodnite, či pre kariéru obetujete cenné hodiny rodinnej intimity.
