Psychoanalýza svojho času dokázala zmeniť koncept ľudskej osobnosti v psychológii. Postupom času nasledovníci doktríny zaviedli nové pojmy a pojmy, ktoré uľahčovali prácu s ľudskou psychikou, zamerané na hľadanie nevedomých motívov a skrytých obáv.
Psychoanalýza v psychológii sa spája predovšetkým s menom Sigmunda Freuda. Carl Gustav Jung pokračoval vo svojej výučbe, hlboko sa do nej ponoril a pridal mnoho nových vecí, vrátane konceptu ako „kolektívne nevedomie“.
Psychoanalýza Sigmunda Freuda
Zákony psychológie sú hlboké a mnohostranné. Práve psychoanalýza funguje ako jedna z najefektívnejších metód pri štúdiu psychiky. Keď svojho času Freud založil tento smer, svet psychológie sa doslova obrátil naruby, pretože dostal úplne nové chápanie ľudskej psychiky.
Vedec identifikoval tri hlavné zložky v psychike:
- vedomá časť;
- predvedomie;
- nevedomie.
Podľa jeho názoru je predvedomie úložiskom mnohých túžob a fantázií. Jeho časti môžu byť presmerované do vedomej oblasti, ak venujete pozornosť niektorej z túžob. Tie okamihy života, ktoré si jednotlivec nemôže uvedomiť, pretože to zjavne odporuje morálnym zásadám a postojom alebo sa javí ako príliš bolestivé, sa nachádza v nevedomí.
Časť v bezvedomí je od ostatných dvoch častí vedomia oddelená cenzúrou. V psychológii psychoanalýza študuje vzťah medzi vedomím a nevedomím.
V psychologickej vede boli následne identifikované nasledujúce prostriedky psychoanalýzy:
- analýza náhodných akcií týkajúcich sa symptomatického typu, ktoré sa vyskytujú v každodennom živote;
- analýza pomocou voľných asociácií;
- analýza pomocou interpretácie snov.
Psychoanalýza a praktická psychológia
Pomocou rôznych učení psychologickej vedy môžu ľudia nájsť odpovede na viaceré otázky, ktoré sa zrodia v hĺbke duše. Psychoanalýza je zameraná na podnietenie hľadania odpovede, ktorá je často úzka a konkrétna. Psychológovia na celom svete pracujú väčšinou s motiváciami, emóciami klienta, vzťahom k realite, svetom pocitov a obrazov. Analytici sa však zameriavajú na nevedomie človeka.
Bez ohľadu na zjavné rozdiely sa praktická psychológia a psychoanalýza podobajú. Napríklad v Raigorodského knihe „Psychológia a psychoanalýza postáv“je popis sociálnych a jednotlivých postáv. Nezabúda sa ani na typológiu psychoanalýzy, pretože vnútorný svet každého jednotlivca začína v oblasti nevedomia.
Psychoanalýza a sociálna psychológia
V tomto smere má psychoanalýza názov ako „analytická psychológia“. Je zameraný na výskum osobných činov, berúc do úvahy úlohu sociálneho prostredia, ako aj motívy.
