V psychológii sa konflikt chápe ako situácia, ktorej základom je rozpor. Názory, ciele, túžby, záujmy strán sa môžu rozchádzať. Existuje päť hlavných stratégií riešenia konfliktnej situácie.
To, ktorú cestu si každá strana zvolí na vyriešenie rozporu, závisí od celého radu faktorov. Patria sem osobné vlastnosti, miera spôsobeného poškodenia, dostupnosť zdrojov, stav, závažnosť problému, posúdenie následkov.
Stratégia hospodárskej súťaže
Stratégia súperenia je vyjadrená v snahe jednej strany konfliktu nastoliť riešenie, ktoré je pre ňu prospešné. K tejto stratégii je vhodné sa uchýliť, ak je rozhodnutie zjavne konštruktívne. Rovnako, ak sa myslí skupinová výhoda, nie jednotlivec.
Rivalitu často používajú tí, pre ktorých je konkrétny výsledok veľmi dôležitý. Títo ľudia sú pevne odhodlaní dodržiavať svoje zásady. Rivalitu možno použiť aj v prípade, že nie je potrebný čas na uskutočnenie lojálnejšej stratégie.
Kompromis a spolupráca
Hľadanie kompromisu spočíva vo vzájomnej túžbe vyriešiť konflikt, vzájomnej vzájomnej ústupku. Oponenti zároveň čiastočne upustia od niektorých svojich požiadaviek, sú pripravení odpustiť a pripustiť tvrdenia opačnej strany. Kompromis bude účinný, ak každá strana prijme skutočnosť, že súper je rovnocenný.
Spolupráca je jednou z najlepších stratégií riešenia konfliktov. Strany zároveň konštruktívne diskutujú o situácii, pričom sa navzájom považujú za spojencov. Obe strany musia opustiť predsudky, ignorovať vzájomné rozdiely v sociálnom postavení.
Ubytovanie a vyhýbanie sa
Stratégia adaptácie je vynútené alebo dobrovoľné odmietnutie bojovať. Strana, ktorá sa poddáva, môže priznať svoje chyby alebo ľahkovážnosť problému. Môže byť závislá od protistrany, mať s ňou potrebu dobrých vzťahov.
K ústupku sa niekedy uchýli pod tlakom tretej strany. Existujú aj konfliktné situácie, ktoré spôsobujú značné škody na oboch stranách. V takom prípade sa môže jedna zo strán vzdať, aby neprišla o všetko.
Stratégia vyhýbania sa je vyjadrená v vyhýbaní sa riešeniu problému, keď sa jedna zo strán snaží dostať z konfliktnej situácie s najmenšími stratami. Je veľmi bežné vyhnúť sa konfliktom po sérii zlyhaní pri uplatňovaní iných stratégií. Iniciuje sa tak zánik konfliktu.
Jeden z protivníkov môže byť z konfliktu unavený, stratiť chuť vyriešiť situáciu. Možno mu na to dôjde čas a snaží sa získať čas vyhýbaním sa. Niekedy sa používa vyhýbanie sa, keď je potrebné zaoberať sa vlastnou stratégiou správania.
