Koľko ľudí si občas položí túto otázku? Človek vždy niečo chce. A čím viac dosahuje, tým väčšie sú jeho potreby. A často aj radosť z toho, čo bolo prijaté, zakalí ľútosť nad tým, čo ešte neexistuje.
Pyramída potrieb
Človek prichádza na tento svet a zmocňujú sa ho túžby: najjednoduchšie, zabezpečujúce životne dôležitú činnosť organizmu. Potreba jedla, tepla, spánku. Ďalej sa podľa psychológov dieťa snaží o niečo, čo ešte nemá: byť ako dospelý, naučiť sa chodiť, komunikovať, vykonávať nejaké spoločenské povinnosti. Okrem toho vznikajú v určitom poradí, keď starnú.
V psychológii tento jav popísal A. Maslow a nazval ho „Pyramída ľudských potrieb“. Podľa tejto teórie by úplne prvé v človeku mali byť uspokojené tie veľmi životné potreby, vďaka ktorým nepociťuje hlad, smäd, únavu.
Druhým stupňom pyramídy je potreba bezpečnosti a ochrany. Práve vďaka nej chce niekto získať silný domov a niekto sa úspešne oženil s cieľom nájsť obrancu. Metóda zvyčajne závisí od vnímania bezpečnosti.
Ďalej prichádza túžba patriť do skupiny, ktorá sa veľmi zreteľne prejavuje u dospievajúcich. Je to potreba spolupatričnosti, pocit byť súčasťou niečoho väčšieho. Je to ona, ktorá núti človeka dodržiavať pravidlá stanovené touto alebo tou sociálnou bunkou.
Potom je potrebné rešpektovať a uznať. Človek sa usiluje zaujať vedúce postavenie v akejkoľvek medzere, aby jeho zásluhy ocenila spoločnosť, do ktorej sa považuje.
A vrcholom pyramídy je túžba po sebarealizácii, teda realizácii svojho potenciálu. Tu už nie je príčinou aktivity človeka boj o miesto na slnku, ale jeho túžba robiť to, k čomu má sklon. Predpokladá sa, že to je dôvod, prečo sú v histórii prípady, keď sa z cisárov stali pestovatelia zeleniny a úspešní podnikatelia náhle odišli ako pustovníci do lesov.
Vlastnosti implementácie potrieb
Podľa tejto teórie človek cíti šťastie a pokoj, len keď sú uspokojené všetky kategórie potrieb. A hlavnou podmienkou ďalšieho pokroku smerom k vyšším túžbam je neustále uspokojenie tých predchádzajúcich. Zjednodušene povedané, keď je človek hladný, otupí sa aj horlivá túžba po bezpečnosti a túžba po sebarealizácii nie je schopná vzniknúť u človeka, ktorý sa vo svojom prostredí stal vyvrheľom.
Avšak aj ľudia, ktorí dosiahli v spoločnosti určitú váhu, rešpektovaní a vplyvní, sa niekedy cítia prázdni a nešťastní: vrchol nebol dosiahnutý, neuvedomili si sami seba.
Záverom je, že je veľmi ťažké uspokojiť všetky úrovne potrieb naraz. Túžba po tomto je ale inherentná ľudskej prirodzenosti, preto neprestáva robiť pokusy a iba niekedy má pocit, že chce vždy niečo, čo neexistuje.
