Svet je zvyknutý žiť vysokou rýchlosťou: stavajú sa stále rýchlejšie spôsoby dopravy, uskutočňuje sa rýchla komunikácia, zrýchľuje sa aj ľudská činnosť. Akoby dňa už bolo niekoľko hodín, akoby nebol čas len tak sa zastaviť a užívať si život. Pomalým ľuďom sa opovržlivo vyčíta, nalieha na nich, od detstva sa učia tejto rase.
Technologický pokrok, ktorý sa začal v 19. a 20. storočí, viedol teraz k tomu, že všetko okolo sa obnovuje príliš rýchlo. Novo vydané vychytávky pred našimi očami doslova zastarávajú, objavujú sa čoraz modernejšie a rýchlejšie počítače, autá a zariadenia. Konzumná spoločnosť a technologický pokrok nútia ľudí zapojiť sa do tohto závodu. Sebavedomie človeka teraz často závisí od modernejších pomôcok vo vrecku. Vyprovokovanie neustáleho nákupu a výmena starého za nový spôsobuje, že spoločnosti rýchlo aktualizujú svoj sortiment a ľudia sa ponáhľajú zarobiť čo najviac peňazí za ďalší nákup.
Práca spoločností
Z toho vyplýva druhý dôvod zhonu v živote: pri hľadaní rýchlych ziskov spoločnosti povzbudzujú prácu živých podnikateľov, ktorí si rýchlo rozumejú s podnikaním, uzatvárajú dohody, hovoria rýchlo a myslia. Sú usmievaví, dobrodružní, aktívni a veľmi rýchli. Tento model správania sa stáva príkladným pre všetkých ostatných zamestnancov, títo ľudia sú rýchlo povýšení a povzbudení. Prirodzene, toto je vzor správania, ktorým sa chcú riadiť zamestnávatelia a podriadení. Kto má rád mlčanlivého ticha v práci, ktorému dlho trvá, kým vybaví dokumenty a pracuje pomaly? Vo veľkej väčšine moderných spoločností je toto správanie neprijateľné.
Začarovaný kruh zhone
Moderný človek trávi pri svojej práci veľa času a možnosti veľkomesta mu poskytujú veľa lákadiel. Takýto človek chce nielen celý deň pracovať, ale večer mať čas a zabaviť sa. Aj odtiaľto sa berie zvyk ponáhľať sa: ísť rýchlejšie z práce celým mestom, rýchlo si nájsť zábavu alebo prerobiť veci doma, rýchlo sa najesť a ráno, keď nemáte čas po nočných zhromaždeniach, rýchlo lietať do kancelárie. Je takmer nemožné vymaniť sa z takého kruhu, najmä ak si tento životný štýl už zvykol. Zahŕňa to nielen veľkosť moderných miest, v ktorých sa obrovské množstvo času strávi dochádzaním z práce, ale aj problém zlého rozloženia času väčšinou obyvateľstva.
Podobnú situáciu podporuje aj masová hystéria v štýle „život je krátky, ponáhľaj sa žiť!“Ale v skutočnosti je nemožné žiť v neustálom zhone, pre prírodu a človeka je to neprirodzený stav. Skutočné povedomie o každom okamihu života preto nepríde v myšlienkach, ako mať čas urobiť všetko, ale v pokoji a pokoji, sám so sebou alebo s blízkymi.
