Prežívanie sa týka stavu intenzívneho emočného vzrušenia, ktorý je spôsobený pocitmi a emóciami, ktoré majú významný a objektívny význam. Na druhej strane môžu byť zážitky spôsobené osobnými spomienkami na minulé udalosti. Tieto alebo tie skúsenosti majú individuálny dopad na ľudskú činnosť.
Inštrukcie
Krok 1
Trvanie a stabilita zážitku vychádzajú zo subjektívneho a vnútorného duševného stavu človeka. Pozitívne udalosti zároveň prinášajú pozitívne skúsenosti, ktoré prispievajú k úspešnému riešeniu životných situácií. Negatívne dôsledky môžu naopak viesť k negatívnym skúsenostiam.
Krok 2
Prepojenie oboch typov zážitkov vedie človeka k dosiahnutiu cieľa definovaného na podvedomej úrovni.
Krok 3
Zážitky môžu byť hlboko osobné. Teda, skreslenie skutočného stavu možných alebo minulých udalostí, telo nemá čas na prispôsobenie sa a reaguje stavom psychického stresu. Psychologické reakcie na stres sú individuálne a nie vždy neškodné.
Krok 4
V reakcii na podráždenie stresom môže človek premietať svoje vlastné činy na činy svojho okolia, čím sa zapojí do sebaospravedlnenia. V inom prípade jedinec reaguje ľahostajnosťou a sebapoškodením, čo spôsobuje jeho vlastnú bezmocnosť a neschopnosť ovplyvniť pozitívny výsledok. Stojí za zmienku, že v obidvoch prípadoch človek nie je schopný nezávisle vyvodiť logický záver, ktorý by mu umožnil nájsť správne riešenie.
Krok 5
Najsilnejším pocitom, ktorý môže skúsenosť spôsobiť, je stav vášne. Tento stav je charakterizovaný náhlosťou, nekontrolovateľnosťou a krátkym trvaním. Teoreticky sa afektívny stav delí na dva typy: fyziologický a astenický.
Krok 6
Fyziologický stav pôsobenia je definovaný ako prirodzený pre ľudské správanie. Vzniká náhle, pod vplyvom hromadenia negatívnych emócií, ktoré pod vplyvom určitého podnetu vedú k ich druhu emocionálneho výbuchu. Osoba zároveň pokračuje v kontrole svojich činov.
Krok 7
Astenická alebo patologická reakcia sprevádzaná nemožnosťou porozumieť, modelovať a hodnotiť subjekt podľa povahy jeho konania prispieva k porušeniu typickej duševnej činnosti človeka. V tomto stave sa fyziologické a duševné zdroje celého organizmu mobilizujú v období vývoja afektu a emočného vyčerpania po ňom.
Krok 8
Menej zásadné skúsenosti nemajú výrazný vplyv na ľudský výkon. Zážitky teda môže subjekt zámerne spôsobovať na účely psychologickej sebaobrany alebo na prilákanie potrebnej pozornosti. Takéto skúsenosti sa nazývajú zámerné a môžu byť sprevádzané jasnou, špeciálne predstieranou pretvárkou. Úkony zámeru nikdy nezostávajú vo vedomí, vždy majú fyzické alebo slovné stelesnenie.
Krok 9
Stojí za zmienku, že prah subjektívnej skúsenosti závisí od charakteru človeka, podmienok výchovy a formovania osobnosti. Najjednoduchším príkladom tohto tvrdenia by bola situácia, ktorá ovplyvňuje záujmy skupiny ľudí. Emocionálna skúsenosť pre jedného z nich dá lekciu života a prinúti ho, aby vykonal rozsiahlu prácu na vlastných chybách, druhý bude viesť k psychickému stresu a tretí sa emočne nedotkne.
