Nervový systém živých organizmov vďaka svojim vlastnostiam reguluje nielen činnosť celého organizmu a reakcie na vnútorné alebo vonkajšie zmeny, ale poskytuje aj príležitosť pre rozvoj psychiky. Jednou z kľúčových funkcií nervových buniek je podráždenosť. Načo to je?
Podráždenosť (excitabilita) je vlastnosť buniek, tkanív, orgánov a vnútrobunkových útvarov reagovať na rôzne zmeny faktorov vnútorného a vonkajšieho prostredia (stimuly) posunom funkcií a štruktúr. Vnímanie podráždenia sa označuje pojmom recepcia (vnímanie). Táto vlastnosť zaisťuje adaptabilitu živých organizmov na meniace sa podmienky prostredia. Podráždenosť primitívnych organizmov (mikróby, prvoky), ako aj niektorých buniek (spermie, leukocyty), sa odráža v taxíkoch - schopnosť pohybu vo vzťahu k stimulu. V rastlinách sa excitabilita prejavuje vo forme motorických reakcií, ako aj v reakciách na gravitáciu, chemické zloženie prostredia, elektrické alebo mechanické podnety, svetlo a magnetické pole Zeme. Rastliny, ako viete, nemajú zmyslové orgány obsiahnuté v zvieratách a ľuďoch, ale majú receptorové proteíny a bunky, pomocou ktorých rastliny reagujú na podnety. Príkladom podráždenosti rastlín je slnečnica, ktorá svojou hlavou sleduje slnko. V normálnom stave má rastlinná bunka negatívny elektrický potenciál v rozmedzí od -50 do -200 mV. V reakcii na stimul vzniká pozitívna reakcia, ktorá môže prekročiť pokojový potenciál alebo ho vyrovnať. Ak bol vonkajší vplyv na bunky super silný, mohlo by to viesť k smrti rastliny. Ľudia a zvieratá sa vyznačujú rôznymi reakciami na rôzne druhy podnetov, ktoré poskytujú reflexy, vyššia nervová aktivita a vedomie. Nabudivosť zložitých organizmov sa prejavuje predovšetkým v citlivom vnímaní dejov v okolitom svete pomocou zmyslových orgánov (receptorov). Pôsobenie na receptory prostredníctvom nervových impulzov prenáša informácie do príslušných častí mozgu. A potom mozog dáva „príkazy“určitým orgánom a účinne reguluje životné procesy. Podráždenosť je teda jedným z ukazovateľov reaktivity tela. Reaktivita je mechanizmus ustanovený samotnou prírodou, zameraný na ochranu a rozvoj nielen každého druhu živého organizmu, ale aj jeho konkrétneho jedinca.