V médiách sa často stretáva s konceptom „komunikačnej kultúry“. Používa sa na preukázanie schopnosti rodených hovoriacich používať ho v každodennej komunikácii.
Inštrukcie
Krok 1
Kultúra komunikácie je schopnosť komunikovať s ľuďmi vo vašom okolí pomocou verbálnej formulácie myšlienok. Komunikácia v tíme je založená na monologických a dialogických situáciách, z ktorých každá má konkrétny cieľ a ciele. Cieľom je zvyčajne nejaká činnosť, ktorá má vplyv na účastníkov rozhovoru, napríklad informovanie, vysvetlenie, presvedčenie alebo presvedčenie, motivácia alebo inšpirácia atď.
Krok 2
Hovorový prejav, na základe ktorého sa buduje kultúra komunikácie, je zvláštnym druhom jazyka. Nie vždy dodržiava normy a pravidlá zaznamenané v rôznych slovníkoch a gramatikách. Medzi najdôležitejšie znaky hovorovej reči patrí spontánnosť a nepripravenosť.
Krok 3
Konverzačný štýl poskytuje možnosti, ktoré nie sú celkom vhodné na lingvistické porozumenie. Texty v tomto štýle, hovorené aj zaznamenané, môžu mať neusporiadaný vzhľad, niektoré z ich detailov sú vnímané ako nedbanlivosť alebo chyba reči.
Krok 4
Rôzne hovorové znaky sa dôsledne a pravidelne prejavujú v reči ľudí, ktorí ovládajú normy a rozmanitosti jazyka. Preto sa hovorová reč považuje za plnohodnotnú literárnu rozmanitosť jazyka a nie za jazykovú výchovu, ktorá je tak či onak súčasťou kultúrnej komunikácie.
Krok 5
Kultúru komunikácie charakterizuje hovorový prejav iba v neformálnom prostredí a v neformálnych vzťahoch s účastníkom rozhovoru. Ďalšou dôležitou vlastnosťou kultúry komunikácie je, že sa prejavuje iba za účasti samotných hovoriacich, ktorí sú subjektmi vzťahu.
Krok 6
Je mylné domnievať sa, že z kultúry komunikácie vyplýva úplné dodržiavanie všetkých jazykových noriem. Pre ústne texty je charakteristické jedinečné a neopakovateľné členenie, ktoré sa vo všetkých prípadoch nedá reprodukovať písomne. Preklad skutočných hovorených textov do písomnej podoby často nie je len úpravou, ale skutočne náročnou prácou. A aj v tomto prípade bude mať preložený text napriek zachovanému významu iný gramatický a lexikálny základ. Kultúra komunikácie sa tak formuje vďaka schopnosti účastníkov rokovania hovorovo hovoriť tak, aby boli zrozumiteľné pre obe strany, a gramotnosť ústnych textov je druhoradá.
