Derealizácia je stav, v ktorom je narušené adekvátne vnímanie okolitej reality. Pocit skreslenia môže trvať niekoľko okamihov alebo hodín alebo niekoľko dní, týždňov.
Lekári nerozlišujú derealizáciu ako samostatnú duševnú chorobu. Častejšie patologický pocit pôsobí ako ďalší príznak. V drvivej väčšine prípadov sa narušené vnímanie reality spája so stavom zvaným odosobnenie. Z tohto hľadiska medzi chorobami vyniká syndróm derealizácie-depersonalizácie.
Samotná derealizácia je zvyčajne výsledkom psychotickej / neurotickej poruchy. V tomto stave zostáva človek úplne pri zmysloch, spravidla nie je prenasledovaný bludnými myšlienkami alebo halucináciami, nestráca nad sebou kontrolu, je schopný kritizovať svoj stav.
Je potrebné poznamenať, že niekedy stav nereálnosti nevzniká kvôli duševnej poruche, ale ako dôsledok súčasného stavu. Napríklad počas nútenej alebo zámernej deprivácie spánku alebo vo chvíľach silného stresu môže človek pociťovať podobné pocity a vnímať svet ako vzdialený a „falošný“.
Príznaky sprevádzajúce pocit derealizácie:
- neadekvátne vnímanie okolitej reality: objekty, objekty, iní ľudia sa zdajú vzdialení, všetky udalosti sa vyskytujú akoby vo sne;
- svet okolo možno považovať za rozmazaný, „zaprášený“;
- niekedy na pozadí derealizácie existuje pocit, že sa mení čas, autá jazdia príliš rýchlo alebo sa naopak ledva plazia po ceste;
- v niektorých prípadoch je stav sprevádzaný deja vu alebo jame vu;
- mení sa aj vnímanie zvukov: zdajú sa byť vzdialené, hluché, nevýrazné, nečitateľné;
- príznakom derealizácie môže byť tiež zmena hmatových, chuťových vnemov;
- vnímanie farieb a odtieňov je skreslené; farby sveta okolo nich blednú alebo sú príliš jasné.
Medzi dôvody, ktoré vyvolávajú vývoj derealizácie, patria okrem možnej psychickej patológie, stresu alebo problémov so spánkom:
- nejaký druh traumatizujúcej udalosti, ktorá zanechala vážny odtlačok stavu človeka; môže to byť jednak smrť milovaného človeka, jednak fyzické, emočné týranie;
- nedostatok rôznych potrieb tela, nielen spánok; v takom prípade sa pocit derealizácie považuje za akýsi ochranný mechanizmus psychiky;
- lekári poznamenávajú, že stav nesprávneho vnímania sveta sa často vyvíja u tých ľudí, ktorí gravitujú smerom k ideálu a majú sklon k bolestivému (neprimeranému) perfekcionizmu;
- únava (morálna a fyzická), vyčerpanie, silná potreba relaxácie a odpočinku tiež v niektorých prípadoch slúžia ako základ pre rozvoj pocitu derealizácie.
Je dôležité poznamenať, že k derealizácii môže dôjsť na pozadí depresie, silnej úzkosti a patologickej úzkosti.
Ak narušené vnímanie sveta prenasleduje človeka neustále alebo príliš často, je potrebné nielen napraviť jeho obvyklý život, ale vyhľadať pomoc aj u psychiatra, psychoterapeuta.
Prognóza liečby tejto poruchy je často priaznivá a zotavenie nastáva postupne. Pri liečbe sa používajú lieky na predpis vrátane tých, ktoré znižujú úzkosť a zlepšujú spánok, a psychoterapia.
