Bolo natočených veľa filmov o láske a bolo napísaných veľa kníh. Spravidla hovoria o láske k mužovi alebo žene, deťom, priateľom. Zároveň v psychologickej literatúre čoraz častejšie píšu, že skôr ako milovať druhých, stojí za to zistiť, aké je to milovať samého seba.
Je milovať samého seba dobré alebo zlé?
Z dôvodu výchovy sa slovné spojenie „sebaláska“u ľudí spája často s narcizmom, sebectvom, sebadôverou, obozretnosťou, ľahostajnosťou k ľuďom. Niekomu sa môže zdať, že môžete milovať seba alebo niekoho iného, akoby to boli vzájomne sa vylučujúce koncepty.
Podľa psychológov sa však tieto pojmy navzájom dopĺňajú. Navyše iba sebaláskový človek je schopný úprimne dať lásku druhému, ako aj ho prijať. Je ťažké zamilovať sa do niekoho, kto sa považuje za menejcenného, skôr to bude škoda.
Čo znamená sebaláska
Milovať sám seba znamená prijímať sám seba spolu so svojimi silnými a slabými stránkami, a dokonca sa pokúsiť napraviť tieto nedostatky, necítiť voči nim znechutenie a pocity viny. To znamená neporovnávať sa s ostatnými, uvedomovať si svoju individualitu a hodnotu.
Ak má človek nadváhu, nebude ležať na gauči a nebude mu ľúto, ale z lásky k svojmu telu sa bude snažiť, aby jeho strava bola čo najužitočnejšia a venovala sa fitnes. Starostlivosť o svoje telo a zdravie (nie však neustále oddávanie sa svojim slabostiam) je indikátorom sebalásky.
Osoba, ktorá miluje seba, si váži samého seba a očakáva rovnakú úctu aj od ostatných. Neukladá a neprosí o pozornosť a lásku od tých, ktorí nie sú pripravení mu ich dať. Dovolí si mať na rôzne problémy svoj vlastný názor, vie povedať „nie“, hájiť svoje záujmy.
Rešpektuje svoje potreby a túžby (za predpokladu, že nepoškodia iných ľudí) a aj pri nabitom pracovnom programe si nájde čas a spôsoby, ako potešiť sám seba. Ak je to rodič, neobetuje sa kvôli deťom úplne, ale má aj svoj čas a priestor. Život manželky sa netočí úplne okolo jej manžela a naopak.
Človek sa sám so sebou nenudí, nepociťuje bolestivú závislosť od iných ľudí. Vždy sa môže niečím zamestnať, má rád svoju spoločnosť. Preto taký človek láka sám seba svojou dôverou, zdá sa, že je u neho vždy zaujímavé, že má bohatý a fascinujúci vnútorný svet.
Takýto človek sa snaží, pokiaľ je to možné, uskutočňovať svoje plány a sny, či už sú to cesty alebo zmena povolania. Vie, že čím je viac naplnený a šťastný, tým viac šancí má urobiť okolo seba šťastným.
Milujúci a rešpektujúci človek si tiež váži ostatných ľudí, ich právo na osobný čas a priestor, na osobnú slobodu a sebarealizáciu. Takže matka, ktorá si popri výchove syna našla čas na svoje osobné záležitosti a záujmy, nesnaží sa zasahovať do osobného života svojho syna a nechať ho dlhšie pri sebe, na rozdiel od tej, pre ktorú sa syn stal jediný zmysel života.
Sebaláska zároveň neznamená sebadôveru a sebectvo. Tí, ktorí majú komplexy, sú zvyčajne fixovaní na seba. A to im bráni všímať si ľudí a svet okolo nich. Ak človek úprimne miluje sám seba, potom sa prebytok tohto pocitu vylieva do lásky k ľuďom okolo, k zvieratám a k svetu okolo neho ako celku. Keď má človek veľa niečoho, môže to dať iným, ale nie naopak.
