Každý človek je v istom zmysle psychológ. Všetci každý deň študujeme iných ľudí, ich činy a emócie, v našich myšlienkach si budujeme hypotézy a teórie ľudského správania. Práve týmito hypotézami sú každodenná psychológia, ktorá je testovaná osobnou skúsenosťou človeka. Čím sa líši od vedeckej psychológie?
Po prvé, každodenná psychológia je konkrétnejšia. Každodenné vedomosti sa viažu na konkrétnu situáciu alebo konkrétnu osobu. Nie je vždy možné aplikovať získané vedomosti na inú osobu. Preto v každodennom živote robíme chyby, robíme chyby v ľuďoch alebo nesprávne predpovedáme výsledok situácie. Psychológia ako veda sa naopak snaží oddeliť svoje poznatky od situácie, snaží sa zovšeobecniť tak, aby jej teórie mohli pokrývať veľké oblasti.
Človek získava vedomosti o iných ľuďoch intuitívne. Nie často si so sebou vezmeme zošit, ktorý si každý krok nášho partnera zapisujeme, aby sme mu porozumeli, a často si takýto cieľ nedávame, ale jednoducho komunikujeme. Vedec, naopak, získava svoje vedomosti podľa určitého plánu. Jeho metódy sú vždy premyslené a čo najracionálnejšie.
Ale každodenné vedomosti o iných ľuďoch získavame nielen sami, priamo s nimi komunikujeme. V tom nám pomáhajú aj rozprávky, bájky, porekadlá a príslovia, ktoré po stáročia hromadili ľudské skúsenosti a s nimi sa menia. Príroda využíva na sprostredkovanie informácií učebnice a dokumenty.
Ako už bolo spomenuté, každodenné vedomosti sa testujú. To znamená, že je ťažké pochopiť správnosť vašich záverov bez chyby. Vo vedeckej psychológii je metóda testovania vedomostí vedeckým experimentom. Materiál získaný v jeho priebehu je pochopený, skontrolovaný, systematizovaný a zhromaždený v rámci určitého odvetvia psychológie.
Vedecká psychológia by sa neobjavila a nemohla by existovať bez každodennej psychológie, ale iba jej vedomosti rozhodne nestačia na pochopenie celej podstaty ľudskej psychológie.
