Na začiatku 20. storočia vstúpil pojem katarzie do psychológie a psychoterapie. Vychádza z psychoterapeutickej praxe psychoanalýzy, za priekopníka ktorej sa považuje Sigmund Freud. V psychoanalýze je pojem „katarzia“synonymom pre reakciu, ktorá vedie k eliminácii hlbokých vnútorných konfliktov pacienta a vyslobodeniu z duševného utrpenia.
V preklade z gréčtiny znamená výraz „katarzia“„liečenie“alebo „čistenie“. Podstatou metódy, ktorú navrhol Freud a vyvinuli jeho nasledovníci, je vedomé uvedenie človeka do stavu hypnózy. Takto zmenený stav vedomia pacienta otvára psychoterapeutovi prístup k bolestivým spomienkam a traumatizujúcim zážitkom osoby, ktorá požiadala o pomoc. Po uvoľnení nevedomých impulzov nasleduje uvoľnenie zážitkov, ktoré vo väčšine prípadov vedú k eliminácii patogénnych prejavov.
Efekt katarzie možno interpretovať nasledovne. Na pozadí najsilnejších zážitkov sprevádzaných telesnými pocitmi človek odstraňuje vnútorný konflikt a prechádza do stavu bez napätia. Najväčší psychoterapeutický účinok sa dosiahne, keď pacient vedome prechádza minulými bolestivými udalosťami, ktoré ho spájajú s mysľou, emóciami a fyzickými pocitmi. Nejde o verbálnu reprodukciu traumatických obrazov minulosti, ale o úplné ponorenie sa do nich s prístupom do sféry nevedomia.
Prechod katarziou umožňuje dostať sa k hlbokým koreňom psychologických konfliktov a eliminovať príčinu bolestivých zážitkov. Zároveň sa kladie dôraz na somatické a emočné uvoľnenie, a nie na logické konštrukcie. Samoanalýza a pokusy nájsť rozumné vysvetlenie nedostatočnosti osobnosti v podmienkach situácie iba komplikujú dosiahnutie očisty.
Skúsenosť pacienta s katarziou často okamžite vedie k jeho ponoreniu do stavu vyrovnanosti, prudkému zlepšeniu fyzickej pohody. Akumulovaný náboj vybitý katarziou dlho prináša pocit úplného oslobodenia a očistenia od traumatizujúcej situácie. Prechod katarznou skúsenosťou spravidla vnáša do života človeka pocit úplnej slobody a v niektorých prípadoch odstraňuje potrebu ďalších terapeutických vplyvov.