Senzorická je jednou zo socionických funkcií zahrnutých do štruktúry sociotypu. Carl Gustav Jung prvýkrát opísal senzoriku ako sociálnu funkciu. V socionike je „senzorická“osoba, v ktorej socionickom type je senzorika vedúcou a silnou stránkou.
V preklade z latinčiny „senzorika“znamená „vnímanie“. Vnímanie sa uskutočňuje zmyslami. V psychológii a fyziológii „zmyslový“znamená „daný v pocitoch“. Vnímanie prijímame zrakom, sluchom, čuchom, rovnováhou, dotykom, citlivosťou zo svalov, kože a vnútorných orgánov atď.
Senzorická je jednou zo štyroch sociálnych funkcií. Spolu s intuíciou je to iracionálna funkcia. V typológii K. G. Jungova senzácia sa nazýva senzácia.
Charakteristickou črtou snímania je, že interakcia so svetom z hľadiska tejto funkcie je postavená v materiálnej rovine. Osoba senzorického typu je zameraná na všetko, čo súvisí s vnemami, ktoré sú prijímané prostredníctvom zmyslov, ako aj na fyzické činy.
Zmyslový svet je svetom konkrétnych objektov, ktoré sú priamo vnímané pomocou zmyslov a prístupné motoricko-motorickému pôsobeniu (tieto objekty spolu s objektmi okolitého sveta zahŕňajú aj ľudské telo).
Senzorický je osoba hmoty a všetkého, čo je s ňou priamo alebo nepriamo spojené.
Charakteristické vlastnosti senzoriky:
- Senzory nemôžu dlho argumentovať, o niečom premýšľať, utriediť svoje stavy, visieť v nich, byť v neistote.
- Senzorický je osoba činu v rovnakej miere ako osoba vnemov.
- Ak snímajúca osoba nevidí konkrétne praktické východisko zo svojej činnosti, rýchlo o ňu stratí záujem.
- Senzory sú spravidla dobre orientované v priestore, zriedka strácajú smer.
Ak musí snímajúca osoba konať vo svete myšlienok (napríklad plánovať svoje činy, stanoviť si ciele a zvoliť spôsoby ich dosiahnutia, porozumieť svojim pocitom alebo pocitom iných ľudí), nedostatok materiálu vyrovnáva vytrvalosť, cieľavedomosť, špecifickosť pri stanovovaní úloh, jasnosť v porozumení ich vlastných súčasných túžob, vízia, aký praktický efekt budú mať jeho činy.
Senzorická v socionike, ako každá iná socionická funkcia, môže byť introvertná (biela) a extravertná (čierna).
Introvertné snímanie je snímanie vnútorných telesných vnemov. Dumas, Gabin, Stirlitz, Hugo patria v socionike k bielo-senzorickým typom.
Extravertné snímanie je vnímanie činnosti, fyzického pohybu, aktívnej expanzívnej asimilácie prostredia. Medzi čierne senzorické typy v socionike patria Žukov, Maxim Gorkij, Dreiser, Napoleon.
