Pocity nám prinášajú potešenie, jednotu s ostatnými ľuďmi, otvárajú šťastie bytia. Ale niekedy so sebou prinesú veľa bolesti.
Pozitívne pocity to uľahčujú nám všetkým. Len málo ľudí si myslí, že sa ich zbaví - radi ich zažívame. Ale s bolestivými skúsenosťami je to pre nás oveľa ťažšie. Ľudia im často radšej nevenujú pozornosť, čo najskôr sa ich zbavia, zabudnú, zakážu im, utekajú.
Paradoxom však je, že naše pocity nie sú niečím, čo musíme prekonať, s čím musíme bojovať. Nikdy k nám neprídu pocity, aby nás zničili, zničili náš život. To nie je ich účelom. Prichádzajú k nám pocity, aby nás niečím naplnili alebo niečím naučili. Prežívaním pocitov počujeme samých seba, spoznávame samých seba, sme sami sebou. Naše pocity sú hlbokou súčasťou nás samých. Nie vždy ich poznáme. Ale vždy nás poznajú.
Pustite svoje city. Doprajte svojim pocitom slobodu. Dovoľte si milovať, aj keď vám to ten druhý neoplatí. Dovoľte si byť smutný, aj keď sa vám to zdá nevhodné. Pustite do svojej duše radosť, aj keď na to nie je dôvod. Ak sa bojíte, bojte sa. Nechajte svoje pocity prúdiť cez vás, nechajte ich, aby vám poskytli slobodu byť v tejto chvíli tým, kým ste. Nechajte pocity vymyť z vašej duše všetko nepotrebné, čo v priebehu rokov stagnovalo. Nechajte pocity, aby vás naplnili, prijmite ich, dovoľte im byť.
Ak sa vám podarí otvoriť svoje zmysly, stanete sa slobodnou nádobou. Budete schopní prijať a pustiť všetko, čo vám čoskoro zaklope na dvere alebo vás opustí. Budete schopní pochopiť sami seba: aký ste tvar, akú máte veľkosť, z akého materiálu ste vyrobené, čo vydržíte a čo vo svojom živote dosiahnete.
