Závislosť od lásky je druh aditívneho (deštruktívneho) správania s fixáciou na iného človeka, pre ktoré je charakteristický vzájomne závislý vzťah. V súčasnosti je tento typ ochorenia veľmi častý u všetkých vekových kategórií spoločnosti, a preto sa zdá byť riešenie problému celkom relevantné.
Niet pochýb o tom, že väčšina životných drám v romantickej aréne súvisí práve s týmto aspektom. Závislosť od lásky je v skutočnosti najničivejšou formou duševného ochorenia, ktorú moderné metodiky z nejakého dôvodu riešia niektorými polovičnými opatreniami.
Náboženstvo odporučí obrátiť sa k Bohu. Cesta je efektívna, ale na takú veľkú vzdialenosť sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončí smrťou, pretože to bude vyžadovať veľa práce. A v tomto prípade je potrebná núdzová pomoc. Duchovný výstup navyše vždy ponúka presne tú „tŕnistú“cestu s neúnavným bojom a prekonávaním.
Psychológia (analytika) určite zvýši sebavedomie alebo sa v krajnom prípade obráti na substitučnú metódu.
Lekársky aspekt toho istého odboru sa zmení na antidepresíva a liečivé účinky na fyziológiu.
Psychici budú pracovať s biologickým poľom vrátane techník s mentálnym monitorovaním.
Populárna múdrosť „klinom vyrazí klin“.
Iba vyrovnaný prístup však odporučí vyrovnať sa s funkciou vedomia. Napokon, až po pochopení toho, ako funguje zložitá ľudská štruktúra „fyziológia - vedomie“(mentálny aspekt je potrebné pripísať energetickej látke, a teda produktu fyziologickej produkcie), je možné naprogramovať sa tak, aby úspešne vyriešil akýkoľvek problém v rámci kontaktná zóna. Tu máme na mysli, že človek nemôže nútiť (pokiaľ je to tak; kľúčové slovo vo fráze „ahoj“) Zem, aby sa otáčala opačným smerom, ale je celkom schopný „kódovať“svoj vlastný organizmus k zodpovedajúcemu fyziologické reakcie silou myšlienky.
V takom prípade musíte nezávisle priradiť svoju vedomú funkciu, aby ste pôsobili ako najvyššia inteligentná sila vesmíru - Boh.
Nič nie je nemožné práve preto, že človek je schopný vytvoriť myšlienkovú formu (kód) akejkoľvek úrovne zložitosti, ktorú bude tak či onak napájať z vesmíru a podľa toho aj realizovať.
Ak má teda človek výslovnú formu závislosti na láske, nemal by si „užívať svoje šťastie“na úrovni fyziologických porúch, ale skôr reštartovať svoju vedomú funkciu. To nie je také ťažké, keď vezmete do úvahy výsledok, ktorý na človeka čaká.
Zdá sa, že po maximálne týždni praktického výcviku bude mať každý postihnutý pocit úplnej slobody a nezávislosti!
