Biologický druh človeka je definovaný ako Homo sapiens - Homo sapiens. Táto definícia znamená schopnosť každého človeka myslieť a byť si vedomý. Ale táto schopnosť do značnej miery závisí od veku, v ktorom sa človek nachádza.
Ezoterici, psychológovia a filozofi, ktorí sa navzájom často nezhodujú, dospeli k všeobecnému názoru, že životný cyklus človeka, ktorý je v priemere 70 rokov, možno rozdeliť na dve hlavné etapy a každú z týchto etáp na päť cyklov, z ktorých každý trvá 7 rokov. Prvá etapa je vek od 0 do 35 rokov, považuje sa za vzostupný v súlade s fyzickým stavom osoby. Toto je štádium mladosti, v ktorom sa postupne odhaľujú fyzické a duševné schopnosti človeka, jeho životný potenciál.
V tomto období je vedomie človeka smerované navonok a úlohy, ktoré si kladie, sú spojené predovšetkým s jeho sociálnymi funkciami. Hlavné ciele pre človeka v tomto období rozvoja vedomia sú: vzdelávanie, vytváranie rodiny, hľadanie dobrého zamestnania, budovanie kariéry, získanie spoločenského postavenia a zabezpečenie materiálneho blahobytu. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje veľké úsilie, a preto je v tomto období ľudské vedomie skôr povrchné, postráda hlboké a silné vnútorné prehodnotenie. Vo veku do 35 rokov človek zhromažďuje hlavne vedomosti, získava životné skúsenosti, zatiaľ ich však berie ako samozrejmosť, zatiaľ ich neorganizuje a nevyhýba sa hlbokej analýze.
Po 35 rokoch a do 70 rokov, ak vezmeme ako kritérium fyzickú kondíciu, začne klesajúce štádium. Ale pre tých ľudí, ktorí vedia, ako rozvíjať svoje myslenie, je to čas sebauvedomenia, určenia skutočných životných hodnôt a ich postoja k dianiu okolo. Navonok sa človek stáva nie tak energickým, mladistvým nadšením a vzrušenie v ňom sa stáva čoraz menej, ale pre mysliaceho človeka to nie je nástup staroby, ale príchod múdrosti. Život dáva človeku šancu nasmerovať svoju energiu na vnútorný vývoj a prehodnotenie. Nastal čas znovuobjaviť svet, pozerať sa na neho novým pohľadom a vidieť niečo, čo ste si predtým nevšimli alebo čomu ste nerozumeli.
Začiatok druhej etapy sa spravidla spája s takzvanou „krízou stredného veku“. Pre mnohých sa takáto kríza stáva príležitosťou na bilancovanie a pochopenie skutočnej, skutočnej hodnoty mnohých materiálnych a duchovných vecí. Táto kríza je impulzom pre vnútorné znovuzrodenie a prehodnotenie. V tomto období prebieha veľké vnútorné dielo ľudského vedomia zamerané na určenie jeho miesta v okolitom svete a prehodnotenie jeho postoja k nemu, na odhalenie jeho vnútorných potenciálov. Toto je obdobie, keď môže človek získať skutočné potešenie, uvedomiť si svoje znovuzrodenie a vedieť oceniť nehmotné veci, ktoré sú skutočne dôležité.
