Zrada je jednou z veľmi ťažkých vecí, ktoré sa dajú odpustiť. Najmä ak to robia príbuzní. Ako sa hovorí, kto zradil raz, zradil dvakrát. Pomstiť sa takýmto ľuďom nestojí za to, trestajú sa, ale tiež dôverujú.
Nemali by ste dôverovať osobe, ktorá vás už raz zradila. Ak to urobil, znamená to, že to chcel, takže mu to vyhovovalo. Niekedy sa stane, že vás život po nejakom čase konfrontuje so zradcami. Jedna lekcia, ktorú sa tu treba naučiť, je pochopiť, že ľudia sa nemenia. S takým človekom by ste nemali komunikovať zlo, a to ešte viac, aby ste sa pomstili. Len to majte na diaľku. Neverte jeho výčitkám a obnoveným priateľstvám, ktoré ponúka.
Najbolestivejšie je, keď sa z blízkych ľudí stanú zradcovia. Tí, od ktorých neočakávate špinavý trik. Existuje pocit podvodu a prázdnoty. Človek je slabá bytosť a pod vplyvom pocitov a inštinktov sa v určitých životných situáciách začína zachraňovať. Málo ľudí obetuje sebaobetovanie.
Tendencia k zrade, podobne ako iné neresti, sa „nasáva“, robíte to raz a opakujete to mnohokrát neskôr, pri prvých životných pádoch a pádoch. Takíto ľudia sú vo svojej podstate slabí. Boja sa zodpovednosti, ťažkostí, chcú sa im vyhnúť. Keď kríza pominie, vrátia sa a začnú „robiť pokánie“.
Aj takíto ľudia si však zaslúžia odpustenie. Pretože každý robí chyby, ale otázka dôvery je tu jasná.
