Osamelosť rôzni ľudia vnímajú rôzne. Niekto vidí potrebu tohto pocitu a môže byť pokojne sám. A niektorí o tom možno ani neuvažujú. V každom prípade, skôr alebo neskôr, človek čelí tomuto stavu. Je bezpodmienečne potrebné nestratiť hlavu a zachovať pokoj. História pozná veľa prípadov, keď sa ľudia zbláznili do samoty.
Inštrukcie
Krok 1
V prvom rade musíte svoju samotu vnímať ako životnú etapu. O príčinách a následkoch nie je potrebné špekulovať. Uvedomenie si samotnej podstaty osamelosti je už teraz veľkým úspechom. Pripomeňte si len to, že to nie je nekonečné a že je po jednom. Povedzte si, že zvládnete svoju osamelosť, že ste silný človek. Neprepadajte panike.
Krok 2
Ďalším krokom je odvrátiť pozornosť. Ak neustále myslíte na osamelosť, potom bez ohľadu na to, aký silný človek ste, začne vás premáhať. V tejto dobe môžete premýšľať o koníčku. Musíte si nájsť činnosť, pri ktorej sa môžete úplne ponoriť. A musíte sa potápať „hlavou“. Nemali by vás zaujímať iné myšlienky. Robte starostlivú prácu, ktorá si vyžaduje vytrvalosť. Alebo sa naopak čo najviac hýbať. Experimentujte s rôznymi záľubami.
Krok 3
Počas osamelosti sa otvára príležitosť na sebapoznanie a sebarozvoj. Začnete počuť „vnútorný hlas“, budete myslieť inak, meniť sa, dorastať. Osamelosť vám pomôže vidieť svet a seba z inej perspektívy. Možno začnete hovoriť sami so sebou. Je tu veľmi dôležité udržiavať sa v medziach a nedovoliť vám rozhodovať sa na základe hádky so sebou. Môžete si nechať poradiť od seba, ale v žiadnom prípade nejde o riešenie. To môže byť plné duševných porúch.
Krok 4
Za zmienku stojí pomoc psychológov. Pokojne choďte k špecialistom a porozprávajte sa o svojich pocitoch a vnemoch. Ak nie je dostatok vnútornej sily, je potrebné ich brať zvonku. Môže vám pomôcť psychológ.
