Pravdepodobne takmer každý človek sa stretol s tvrdením, že to bolo lepšie už skôr a „kam smeruje tento svet“. Možno sme sami nositeľmi podobných názorov. Napriek tomu sa objektívne zdá čudné, že každé ďalšie historické obdobie sa zhoršuje a zhoršuje. Možno je to stereotyp vnímania?
Vždy, keď sa dozviete o niečom, čo bolo predtým lepšie, objaví sa mierne zmätenie. V našom spoločnom osude sme prežili veľa kritických až tragických situácií. Za posledných 100 rokov prebehli revolúcie a kolektivizácia, represie a vojny, ktoré boli oveľa objektívnejšie zložitejšie a horšie ako súčasná doba, čo je tiež svojím spôsobom ťažké.
Takéto výroky sa prekvapivo používali pred 50 aj 100 rokmi a zjavne počas celého obdobia ľudskej existencie. Preto sa nezhoršuje svet, ale z nejakého dôvodu ľudia vnímajú čas po svojom, subjektívne. Aké by mohli byť dôvody tohto vnímania?
Tí, ktorí môžu porovnávať rôzne časy, spravidla hovoria, že predtým sa žilo lepšie, čo znamená, že ľudia už nie sú mladí, minimálne dospelí alebo dokonca starší. Ak vezmeme do úvahy ich osobnú históriu, je zrejmé, že ich mladosť upadla do obdobia, ktoré považujú za najlepšie, pretože mladosť je vždy nádej, prebytok sily a viery v život. Možno ich vnímanie, ktoré bolo predtým lepšie, súvisí práve s osobným vnímaním tej doby, ktoré sa časovo zhodovalo s prosperujúcim obdobím ich osobnej histórie. Súčasná doba, ktorá, podľa ich slov, „je oveľa horšia ako predtým“, jednoducho padla na to životné obdobie, keď sa hromadili sklamania a problémy, a podľa toho je veľa subjektívne vnímané čiernymi tónmi.
V každom okamihu má svoje vlastné možnosti rozvoja, ako aj svoje ťažkosti. Človek v mladosti sa dokáže jednoducho lepšie prispôsobiť a zapadnúť do svojej doby, ktorú potom považuje za najlepšiu. Problémy sa dajú ľahšie vyriešiť, treba sa o ne usilovať viac a veľa problémov, ktoré sa dnes chápu ako problémy, sa v mladosti vnímalo ako výzva.
Je potrebné spomenúť ešte jeden faktor. Človeka formuje kultúra, ktorá ho obklopuje v detstve a v menšej miere aj v mladosti. To je mentalita, hodnoty, ideály, zvláštnosti vzťahov, špecifiká komunikácie medzi ľuďmi a veľa z toho, čo je vlastné tejto konkrétnej dobe. Všetky tieto vlastnosti mu sú známe a akoby sa doň vtlačili veľmi hlboko.
Čo však v prípade, že príde iná doba, keď sa normy a hodnoty dramaticky zmenia? V takom prípade sa osoba môže cítiť nepotrebná alebo „na mieste“. Toto nie je jeho svet, nie jeho kultúra, cíti sa ako cudzinec medzi tými, ktorí práve začínajú nenásytne vstrebávať nový čas. Je zrejmé, že zároveň cíti uplynulé časové obdobie ako niečo známejšie a začína upadať do nostalgie za „dobrými časmi“.
Každá nová generácia žije v trochu novom svete v porovnaní s predchádzajúcou. Stačí pocítiť rozdiel vo vnímaní života generácie pred a po perestrojke. Ako sa zmenili piesne, filmy, knihy, móda?
Okrem toho vnímanie života a jeho miesto v ňom ovplyvňuje aj zdravotný stav, ktorý sa rokmi zhoršuje, a preto prispieva sám sebou.
Nostalgia za minulosťou môže vzniknúť aj v dôsledku vekovej krízy, na ktorej prechode závisí ďalšie vnímanie seba a okolitého sveta.
V tomto vydaní je teda kľúčovým faktorom subjektivita vnímania reality, a nie skutočné zhoršenie stavu nášho sveta.
