Existuje veľa teórií pozornosti, ktoré vymýšľajú rôzni špecialisti, a to tak v oblasti psychológie, ako aj v oblasti iných socionomických vied. Znalosť týchto teórií pomáha človeku lepšie pochopiť mechanizmy pozornosti a kontroly.
Existuje veľa teórií pozornosti. Napríklad zástancovia motorickej teórie pozornosti tvrdia, že pohyb je základom našej duševnej činnosti. Väčšina ľudí verí, že svalové kontrakcie sú dôsledkom fungovania pozornosti človeka. Avšak zástancovia teórie reflexov tvrdia presne opačné veci.
Podľa francúzskeho psychológa T. Ribota a ruského psychológa M. M. Lange, pohyb podporuje akt pozornosti na fyziologickej úrovni. Aj vďaka pohybom sú zmysly naladené na koncentráciu vedomia alebo na proces opačný k nemu.
Podľa Uznadzeovej teórie pozornosti je základom jej fungovania ako nevyhnutnej podmienky pre duševnú činnosť človeka postoj. Podľa tohto psychológa je pozornosť osobitný stav naladenia psychiky na určitý objekt alebo ľudskú činnosť, ktorý sa generuje vplyvom doterajšej skúsenosti na ďalšie ľudské činy. To znamená, že pozornosť priamo závisí od predchádzajúcich skúseností. Napríklad muža v detstve pohrýzol pes. Ak predtým nevšimol ani tohto štvornohého priateľa človeka, teraz, akonáhle sa objaví na obzore, okamžite sa sústredí a sleduje každý pohyb ucha tejto šelmy. Presne rovnaké príklady je možné uviesť aj pri iných automatických reakciách človeka.
Podľa reflexnej teórie pozornosti, ktorú navrhli Pavlov, Sechenov a Ukhtomsky, sú dôvody rozvoja pozornosti spojené s orientačnými reflexmi a reakciami, ktorých účelom je prispôsobiť ľudskú psychiku tomu, čo cíti a vníma. Podľa Pavlova tieto orientačné reakcie vytvárajú prostredie optimálneho vzrušenia alebo dominancie. Podľa teórie reflexov sa v mozgu objaví veľa dočasných nervových spojení, keď je potrebné sa sústrediť. Keď k nim dôjde, susedné časti mozgu sú blokované a bočné impulzy sú kontrolované touto kopuláciou nervových spojení, to znamená dominantou. Ostatné akcie, ktoré chce človek podniknúť, sú čisto automatizované.
Existuje oveľa viac teórií pozornosti, ktoré vymýšľajú rôzni špecialisti, a to tak v oblasti psychológie, ako aj v oblasti iných socionomických vied. Znalosť týchto teórií pomáha človeku lepšie pochopiť mechanizmy pozornosti a kontroly.