Človek sa rodí preto, aby bol šťastný, naberal na sile v súlade s okolitým svetom. Sme niekedy nepochopení, usmievajú sa na nás, zásadne nás zradia. Kde nájsť silu znovu nájsť v sebe lásku?
Od detstva nás rodičia obklopovali láskou. Zdá sa, že ich starosť o nás je prirodzenou nevyhnutnosťou. Naša cesta k pochopeniu medziľudských vzťahov sa začína láskou k našim rodičom. Čo bráni ľuďom v tom, aby sa navzájom milovali a rešpektovali ako seba, ako svojich rodičov? Prečo zabúdame na to, ako dať lásku blízkym a mať z toho úprimné potešenie?
V jadre toho je strach z odmietnutia, strach z otvorenia sa človeku a počutia úsmevov a priblíženia sa k osobe, aby zažila zradu. Umožniť ľuďom vo vašom okolí trápiť dušu je neprípustný luxus a zároveň pasca. Uzavretím seba pred novými známymi sa pripravujeme o možnosť stretnúť dobrých ľudí, milovaného človeka.
Koľkokrát by sme nevstúpili na rovnaké hrable, každé nové stretnutie je prázdnou tabuľou. Odhoďte predsudky a dôverujte osobe, ktorá sa pre vás stala potrebnou a dôležitou.
Nenechajte sa odradiť láskou. Nestrácaj nádej byť šťastný. Zoznámte sa s novým dňom ako prvým vo svojom živote, pretože naozaj máte stále všetko pred sebou.
Láska je zodpovednosť, starostlivosť a úzkosť, ale napĺňa život zmyslom. Napĺňa vás vnútorným svetlom! A na svetlušky sa tak pekne pozerá!
