Keď sme neaktívni, nestane sa nám nič dobré a nedeje sa ani vývoj. Prostredníctvom pokusov a omylov môžete dosiahnuť niečo viac.
Vždy si kladieme otázku, ako byť múdrejší, silnejší, krajší, úspešnejší, bohatší atď. Ale zároveň pre to niekedy neurobíme nič. Potom začneme potichu nenávidieť svoj život a za všetko viníme kohokoľvek, iba nie seba. Potom začneme veriť, že ľudia okolo nás nás potrebujú príliš veľa. Že sú od nás príliš nároční. Čo ak sú schopní vnímať nás takých, akí sme, aj bez akýchkoľvek našich činov v ich smere a pre spoločné dobro. Alebo ste si možno mysleli, že ich očakávania boli úplne oprávnené. Že nás už vnímajú ako osobu a skutočne od nás očakávajú niečo viac, čoho sme skutočne schopní, ak sa neustále rozvíjame, a nie sedieť na mieste. Táto myšlienka môže slúžiť ako dobrá motivácia.
Musíte sa realizovať na plný výkon. Ale obávame sa, že výsledky nášho úsilia nebudú vyhovovať okoliu, že budú stále nešťastné, čo nás bude kritizovať. Často sa vzdávame toho, čo sme začali v polovici, neuvedomujúc si, že samotný proces je výsledkom, pre ktorý sme všetci začali. A to aj v prípade, že to nie je dokonalé, ale je to plne oprávnené vynaloženou silou a energiou. Potom si začneme viac vážiť samých seba. Naša práca má právo kritizovať kohokoľvek, ale nezhoršuje nás, ale iba zlepšuje. Je kde rásť a zdokonaľovať sa. Hlavná vec je konať, veriť si a naplánovať si výsledok.
