Jednou z najsilnejších negatívnych emócií je strach. Pocit strachu vzniká hlavne zo zážitkov z detstva, to znamená, že vychádza zo skúseností z minulosti, pokiaľ samozrejme nie je spojený s nebezpečenstvom, ktoré v danom okamihu vzniká. Strach je neustále pôsobenie „myšlienkových vírusov“, ktoré sa objavili v dôsledku nesprávneho rodičovstva, nesprávneho svetonázoru učiteľov v škole alebo kultúre.
Ak sa nad tým zamyslíte, strach v skutočnosti sám osebe nemá žiadny základ. Strach je malé dieťa žijúce v každom dospelom človeku, ktorý sa niekedy prebudí a začne zasahovať do jeho pokojného života. Niektorí veria, že so strachom sa treba vyrovnať výhradne jeho prerušením silou vôle. Ale len tak ľahko sa ho nezbavíte.
Navonok sa snažíme predstierať, že pomocou logiky sme sa presvedčili, že neexistuje strach, ale vystrašené dieťa, skrývajúce sa vo vnútri vedomia, nedokáže tieto argumenty rozumu vnímať. Málokto o tom vie, ale dieťa má iba dva druhy strachu, zvyšok sú iba odrody z prvých dvoch, to sú: strach z nemilovania a strach založený na prežití. Ak sa nad tým zamyslíte, môžete súhlasiť s tým, že väčšina obáv veľmi odlišných ľudí sa točí okolo týchto základných druhov strachu.
Nanešťastie, od detstva sme naučení prekonávať strach iba prostredníctvom presviedčania a potláčania, a len musíme naučiť ľahkosť pri zvládaní strachu. Samozrejme, každý chce vyzerať silno a ktokoľvek pôjde na akékoľvek triky, len aby si vytvoril obraz človeka, ktorý sa ničoho nebojí. Hanbíme sa za to, čoho a čoho sa bojíme, a začneme sa za to trápiť.
Ak sa naučíme prirodzene prijímať prítomnosť strachu alebo fóbií, namiesto toho, aby sme silu považovali iba za absenciu strachu, potom sa naše vyzreté ja prestane transformovať na strach z malého dieťaťa. Namiesto toho, aby sme našu citlivosť hodnotili prostredníctvom zaujatosti voči fóbiám, skrývame ju. Cesta k prekonaniu strachu je cez sebapoznanie. Uvedomte si svoje schopnosti a zahoďte drsnú kritiku samého seba.
