Aká je podstata podstaty a mechanizmy koktania?
Vo svetovej literatúre existuje veľmi dobrý príklad, ktorý pomáha pochopiť podstatu koktania. Alan Marshall v snímke I Can Jump Over Puddles popisuje jednu ženu, ktorá mala na brade dlhé a škaredé vlasy. Ľudia okolo nej sa čudovali, prečo ho neoholila. Faktom je, že keby ho oholila, pripustila by skutočnosť jeho existencie. Chcelo by to odvahu priznať svoju chybu a čeliť niečomu neatraktívnemu na sebe.
Toto porovnanie nám umožňuje pochopiť jeden aspekt koktania. Koktanie (v drvivej väčšine prípadov) sa snaží svoju chybu skryť, poprieť, odmietnuť, vrhnúť veľké úsilie, aby nikto nepochopil, že koktá. Neustále bojuje so svojím koktaním.
To znamená, že koktanie popiera skutočnosť jeho koktania. Prejavuje sa to aj tým, že koktanie počas reči vynakladá veľké úsilie na to, aby ho skryl.
Ako sa zachová človek, ktorý popiera existenciu svojej ruky? Skryje ruku, zamaskuje ju, bude sa báť, že niekto pochopí, čo skrýva, bude sa neustále trápiť. Čím viac skrýva svoju ruku, tým viac pozornosti jej bude venovať, tým čudnejšie sa bude pozerať do očí ostatných.
Podobná situácia je aj pri koktaní. Čím viac sa človek snaží koktať, tým viac začína byť napnutý, čo následne koktanie zosilňuje. Človek nemôže myslieť na niečo nezmyselné. Ak uvažuje o dýchaní, je to myšlienka na dýchanie; ak uvažuje o nedýchaní, potom je to tiež myšlienka na dýchanie. Ak človek myslí na svoje koktanie, je to myšlienka na koktanie, ale ak uvažuje o tom, že sa koktá, potom je to rovnaká myšlienka. Stav koktania je tiež emočne vysoko nabitý. Koktavá osoba sprevádza úzkosť, obavy a ďalšie negatívne emócie.
Tieto úvahy vedú k veľmi zaujímavým záverom. Najdôležitejšie podľa mňa je, že je zbytočné bojovať proti koktaniu. Toto ho iba posilňuje. Naozaj nechcem koktať, ale práve s touto túžbou koktanie vytváram a zintenzívňujem. Nie je to paradoxné?
Toto pravdepodobne hrá kľúčovú úlohu v tom, že problémy s rečou sa u koktavého človeka zvyčajne začnú vytrácať po strednom veku. V tomto veku už jednoducho opúšťajú nezmieriteľné postavenie, ktoré bolo predtým.
Ak je koktanie človekom bolestne vnímané, môže mať túžbu nerozprávať alebo rozprávať čo najmenej, t.j. nevystavujte sa takým nepríjemným pocitom. Začne sa vzďaľovať od situácií hovorenia samých seba, premýšľať o tom, ako povedať menej alebo vôbec nehovoriť, stiahne sa do seba.
Tento jav sa nazýva „logický paradox“a popisuje ho V. Levy. Ak leží guľatina na zemi, potom sa po nej dá veľmi ľahko kráčať, ak ju zdvihnete o meter, potom sa kráča ťažšie, ak o 20 metrov, potom je pre nepripraveného človeka jednoducho nemožné chodiť. V druhom prípade človek začne premýšľať o tom, ako nespadnúť. To znamená, že svoje úsilie smeruje k myšlienkam o páde, čím programuje a formuje tie trápne pohyby, ktoré mu bránia v priechode. Rovnaký mechanizmus platí aj pre koktanie.
