Ľahostajnosť je stav apatie, nezáujmu o dianie okolo, nedostatku túžby po čomkoľvek. Zároveň dochádza k poklesu vôľovej aktivity, absencii akýchkoľvek vonkajších emócií.
Inštrukcie
Krok 1
Ľahostajnosť často nastáva po silnom nervovom vypätí, strese. Ľahostajný človek nechce nič robiť, dokonca sa mu zdajú nezmyselné aj všetky úkony na zníženie stresu. V tomto prípade ľahostajnosť pôsobí ako ochranná reakcia tela pred nadmernou spotrebou duševnej energie, nervovým vyčerpaním, ktoré sú zdraviu nebezpečné. Zároveň je stav ľahostajnosti nepriaznivý, preto je vhodné sa z toho čo najskôr dostať.
Krok 2
Napriek tomu, že ľahostajnosť človeka zachráni pred nervovým vyčerpaním, je dlhodobý pobyt v tomto stave deštruktívny. Človek sa zastaví vo vývoji, nestanovuje si ciele a nerobí nič pre ich dosiahnutie, pričom sa postupne degraduje. Niekedy apatia zmizne sama po odpočinku nervového systému. Človek niekedy potrebuje prekonať sám seba. Ak je ľahostajnosť dôsledkom stresu z problémov v práci, človek stráca záujem o povolanie, o prekonávanie pracovných ťažkostí. Postupne, ak sa apatia nepodarí prekonať, sa problém vyvinie do skutočnej krízy.
Krok 3
Ľahostajnosť sa zvyčajne lieči odpočinkom. Osoba sa zbaví pracovných problémov, vypne telefón, spí a naje sa. Potom, po niekoľkých dňoch takejto nečinnosti, sa určite nájde nedokončený obchod, príde ľútosť nad zbytočným úsilím, nervami a časom, intuícia navrhuje možnosti riešenia problému. A človek sa znovu cíti motivovaný pokračovať v profesionálnych činnostiach.
Krok 4
V niektorých prípadoch, kým sa z ľahostajnosti nestane dlhotrvajúca depresia, musíte sa prinútiť urobiť si aspoň svoje každodenné domáce úlohy. Potom, prekonaním vnútorného odporu, sa prinútite byť jednoducho pri práci. Ďalej človek automaticky začína vykonávať svoje obvyklé činnosti, zapája sa do živého pracovného procesu, prejavuje čoraz väčší záujem o svet okolo seba a vracia sa k predchádzajúcemu aktívnemu životu.
