Kleptománia je psychologická porucha vyjadrená v neustálej túžbe privlastniť si niečo patriace inej osobe, inými slovami ukradnúť. Okrem toho predmet krádeže nemá najčastejšie žiadnu materiálnu hodnotu, ale niekedy nie je možné prekonať túžbu vložiť predmet, ktorý sa vám páči, do vrecka.
Môže to znieť zvláštne, takmer neuveriteľné, ale kleptománia sa najčastejšie vyvíja u ľudí žijúcich v blahobyte a dobrých životných podmienkach, a hlavne u žien. Má to niekoľko dôvodov a „dorastajú“, ako to v klinickej psychológii býva, od detstva. Deti, rovnako ako straky, majú tendenciu skúmať veci, ktoré sú pre nich neznáme a atraktívne, ale niekedy ich flirtujú zabudnúť umiestniť na miesto alebo sa vrátiť k majiteľovi. Ak časom neurobíte komentár, môže sa z takejto zábudlivosti stať zvyk alebo, ak dieťa zostane nepotrestané, začne niečo zámerne brať bez toho, aby sa pýtalo. Postupom času sa to zmení na akýsi druh zábavy, ktorého sa aj s vekom ťažko vzdať. Väčšina batoliat, najmä dievčat, tiež rada upozorňuje na seba. Ak rodičia nevenujú pozornosť, znamená to, že je potrebné urobiť niečo pre to, aby sa to umelo podarilo, aj keď ide o pokarhanie alebo trest. To sa často stáva v bohatých rodinách, kde kvôli práci, ktorá prináša peniaze, dospelí nemajú čas na psychologické problémy svojich potomkov. Stáva sa to aj inak: v rodine nie je veľmi dobre a dieťa zbiera všetko, čo je zlé pre daždivý deň. V dospelosti má človek dobrý príjem a zvyk detí zásobovať sa všetkým zostáva. Nech je to akokoľvek, inštinkt kleptomana prevažuje nad hlasom rozumu a je vyjadrený vo forme posadnutosti. Aj keď sa kleptománia nazýva choroba, bohužiaľ nemá žiadne liečebné metódy liečby a psychoterapeuti s ňou bojujú. Dlhodobá terapia pomáha iba čiastočne a pod podmienkou, že sa človek sám chce svojej závislosti úprimne zbaviť. Jediným typom tejto poruchy, ktorá sa dá úplne vyliečiť, je takzvaná „obvyklá kleptománia“, keď pacient kradne nie vedome, ale akoby zo zvyku.
