Schizofrénia je jednou z najbežnejších duševných chorôb. Zároveň trpí myslenie, emocionálna sféra, vnímanie. Vytráca sa motivácia a záujem o nové veci, chuť komunikovať s ľuďmi. Zaznamenané sú bludy a halucinácie.
Poruchy myslenia, reči a emocionálne poruchy pri schizofrénii
Schizofrénia ako duševné ochorenie zahŕňa mnoho príznakov, ktoré nie sú spôsobené žiadnymi organickými škodami. Netrpí tým ani inteligencia. Hlavnou poruchou myslenia je delírium. Delírium má zvyčajne konkrétny obsah, je sústredené okolo konkrétnej témy. Pacientovi sa zdá, že je prenasledovaný alebo ovládaný niektorými silami. Časté sú predstavy o hriešnosti, chorobe, osobnej veľkosti alebo naopak o bezvýznamnosti a zraniteľnosti. Čím viac choroba postupuje, tým viac si je pacient istý vo svoje nápady.
Medzi poruchy myslenia patrí aj pocit prenosu myšlienok na iných ľudí, vkladanie myšlienok iných ľudí do hlavy niektorými silami zvonku. Proces generalizácie je skreslený, pacient nemôže vyčleniť to hlavné a neustále lipne na nepodstatných znakoch. Poznamenáva sa odôvodnenie - zdĺhavé domýšľavé zdôvodnenie z nepodstatných dôvodov. Subjekty u pacientov so schizofréniou sú nejednoznačné, pretože ich úsudky prebiehajú súčasne niekoľkými smermi. Trpí tiež cieľavedomosť myslenia, čo ho robí neproduktívnym.
Pri schizofrénii existujú poruchy reči. Lexikón pacientov sa stáva zvláštnym, keď používa nezávisle vymyslené slovné tvary. Reč je nevýrazná, pacient takmer nemení intonáciu, má zlú mimiku. Existuje tendencia rýmovať sa. Emočné poruchy u schizofrénie sú veľmi zreteľné, v prvom rade je to chudoba emócií a chlad. Pacient vyzerá rezervovane a na stimuláciu reaguje zle. Na druhej strane emocionálna reakcia na podnety spojené s témou bludu môže byť prehnane intenzívna.
Poruchy osobnosti a pohybu
Medzi poruchami osobnosti je zaznamenaný autizmus a zmeny v oblasti motivačnej potreby. Autizmus je charakterizovaný zánikom sociálnej orientácie. Pacient nehľadá komunikáciu, pri jeho správaní sa neriadi hodnotením iných ľudí. Kruh záujmov je zúžený, nič nepodnecuje k aktivite, všetko predtým zaujímavé stráca zmysel. Nie je vôľa nič robiť, aj keď pacient teoreticky pozná potrebný postup. Emocionálna pripútanosť k blízkym zmizne. Iba okamihy spojené s obsahom delíria môžu byť motiváciou k činom.
Existuje forma schizofrénie, pri ktorej sa pozorujú aj pohybové poruchy. Pacient môže upadnúť do strnulosti alebo extrémneho motorického vzrušenia. Kategoricky sa nechce dostať z otupenosti, drží bizarnú a dokonca nepríjemne vyzerajúcu pózu. Pri vzrušení sa pacient rýchlo pohybuje, kričí a môže niekomu ublížiť.
