Existujú štyri typy adaptácie. Líšia sa kvalitou a stupňom adaptácie človeka v spoločnosti a na seba samého. Aby bol život plný, bohatý a uspokojivý, je potrebné usilovať sa o úplné, systematické prispôsobenie.
Domáci psychológ A. A. Rean identifikoval štyri typy adaptácie pomocou dvoch kritérií: interné a externé.
- Ak je človek adaptovaný podľa interných kritérií, znamená to, že je v súlade so sebou, nasleduje svoje túžby a svoje hodnoty si uvedomuje v správaní.
- Ak je človek adaptovaný podľa externého kritéria, znamená to, že jeho správanie zodpovedá normám spoločnosti, v ktorej žije. Rieši sociálne problémy, neporušuje zákon a nie je v rozpore s tradíciami spoločnosti.
A. A. Rean sa domnieva, že úplnú (systémovú) adaptáciu charakterizuje adaptabilita z hľadiska interných aj externých kritérií. To znamená, že človek prospieva spoločnosti realizáciou seba, svojho potenciálu. Takého človeka možno nazvať sebaaktivizujúcou osobnosťou.
Ak človek žije bez súhlasu sám so sebou (ide do nemilovaného zamestnania, je pre neho v bolestivom vzťahu, nemôže si nájsť záľubu podľa svojich predstáv a pod.) A zároveň z toho neprospieva spoločnosti (produktom jeho práce je nie je žiadaný alebo úplne chýba), - to znamená, že osobnosť je úplne neprispôsobená. Každá osoba zažije dočasný stav úplnej nesprávnej úpravy v období životných kríz.
Okrem dvoch extrémnych možností - systémovej adaptácie a úplnej nesprávnej úpravy - existujú dve prechodné možnosti:
- Imaginárna adaptácia podľa interného kritéria.
- Imaginárna adaptácia podľa externého kritéria.
V prvom prípade človek žije podľa svojich vlastných pravidiel, zároveň však neberie do úvahy normy spoločnosti. V lepšom prípade vyzerá ako čierna ovca. Prinajhoršom sa to realizuje ako zločinec. „Miluj sa, kýchaj na všetkých.“Ale úspech v tomto prípade nemožno očakávať.
Druhý prípad je bežnejší. Navonok sa človek javí ako prispôsobený: má slušnú prácu, dobre sa oblieka, má rodinu a priateľov. Ale zároveň cíti v živote prázdnotu, nezmyselnosť. Nemá žiadny účel. Zatiahne za remienok, ale nevie sa prejaviť, nedá sa realizovať. Život takého človeka je zbavený farieb alebo ho naopak napĺňajú svetlé škvrny udalostí, ktoré ho však v skutočnosti nenadchnú, iba mu umožňujú zabiť čas a zbaviť sa nudy.
V rôznych životných obdobiach adaptačný proces prebieha rôznymi spôsobmi. Každá osoba môže byť v ktoromkoľvek zo štyroch opísaných stavov adaptácie.
Je však potrebné usilovať sa o stav systémovej sociálnej adaptácie, ktorá znamená porozumenie sebe samému, rozvoj svojho potenciálu, ale tak, aby významnou mierou prispel k pozitívnemu vývoju spoločnosti.
