Slovo „antipatia“má starogrécke korene a znamená negatívne pocity, nesúhlas, nechuť. Ľudia určite počuli slová: „Cítim k nemu takú antipatiu, že nemôžem komunikovať!“Všetko je tu jasné bez bližšieho vysvetlenia. Ako však všeobecne vzniká antipatia, na čom je založená?
Z akého dôvodu môže byť voči človeku antipatia
Ako už bolo spomenuté vyššie, antipatia je založená na nechuti a znechutení voči inej osobe. A tieto emócie vznikajú z viacerých dôvodov, počnúc banálnym vysvetlením, že s postavami nesúhlasili, a končia tak závažnými, ako je urážka, zrada. Nezhoda môže byť tiež dôvodom antipatie; chutí; zvyky; spor, ktorý presahoval všeobecne uznávané pravidlá slušnosti; vzdorovité správanie (navyše sa to často iba zdá) a oveľa viac.
Ľudská psychika je usporiadaná tak, že pre väčšinu ľudí sú ich vlastné chute, zvyky, pohľady najsprávnejšie a najprirodzenejšie. Preto, keď čelia iným zvykom, postojom a vkusu, často prežívajú určitý druh psychického nepohodlia. Napríklad človek zvyknutý na upravenosť, presnosť, nesúhlasí s cudzou nezáväznosťou, ničomnosťou. A ak je z vôle osudu nútený s takýmito ľuďmi úzko komunikovať - napríklad bývajú pod rovnakou strechou alebo pracujú v rovnakej inštitúcii, takmer určite sa z takého psychického nepohodlia vyvinie antipatia. Rovnako jemný a plachý človek, ktorý oceňuje pokoj a ticho, môže mať rád príliš energických, hlučných a bezvýznamných (z jeho pohľadu) ľudí. Aj keď ich správanie je spôsobené iba sangvinikom alebo ešte viac cholerickým temperamentom a nepresahuje normu.
Čo môžeme povedať o večných problémoch ako „svokra-nevesta“alebo „zať-svokra“. Existuje iba neobmedzený priestor pre vznik pretrvávajúcej vzájomnej antipatie. Navyše predmetom antipatie nemusí byť konkrétna osoba, ale veľká skupina ľudí, napríklad fanúšikov iného športového tímu alebo dokonca obyvateľov celého štátu počas politickej krízy.
Je antipatia vždy vysvetliteľná
Sú chvíle, keď neexistuje presvedčivý dôvod na antipatiu. Napriek tomu môže človek inštinktívne pociťovať nedôveru, nechuť k niekomu a tieto pocity sa vyvinú do pretrvávajúcej antipatie. Sám navyše nechápe, čo to spôsobilo, uvedomuje si, že predmet antipatie k tomu nedal najmenší dôvod, ale nemôže so sebou nič robiť. Mechanizmus tohto javu ešte nebol dostatočne študovaný. Podobá sa na záhadný „šiesty zmysel“, ktorému sa nedá odolať.
