Fenomén naučenej bezmocnosti sa kladie v ranom detstve, keď si dieťa uvedomí, že nemôže ovládať výsledok udalosti. Bez ohľadu na to, aké ťažké to dieťa robí, situácia zostáva nekontrolovateľná.
Učenej bezmocnosti je v detstve oveľa jednoduchšie predchádzať, ako ťažiť z jej výhod vo vyššom veku. V súlade s tým je dôležitá aj práca rodičov.
Dieťa sa často bojí neúspechu, pretože v tejto situácii už prešlo trpkou osobnou skúsenosťou. Nie je to však dôvod na depresiu. Prvá vec, ktorú je potrebné urobiť, je vysvetliť dieťaťu existenciu víťazstiev a prehier v živote. Naučte svoje dieťa objektívne zdôrazňovať pozitívne vlastnosti, ktoré sa dajú poučiť z neúspechu.
Osobná bezmocnosť dieťaťa často súvisí s takými osobnostnými vlastnosťami, ako je izolácia, plachosť a plachosť. V žiadnom prípade neobmedzujte dieťa v komunikácii, aj keď má z toho ťažkosti. Iba skúsenosť s opakovaným prechodom do rovnakej situácie môže viesť k pozitívnym výsledkom. Dieťa pochopí, že sa niet čoho báť.
Naučte svoje dieťa komunikovať bez konfliktov s rovesníkmi. To vám pomôže efektívne analyzovať podstatu problému a nájsť optimálne riešenie. Zahrajte si vo svojej rodine niekoľko konfliktných situácií. Keď sa s nimi dieťa stretne v živote, bude sa cítiť oveľa istejšie.
