V procese sebapoznávania si človek utvára názor na seba: na svoje schopnosti a schopnosti. Človek určuje svoje morálne princípy a psychologické vlastnosti, ako aj svoje miesto v spoločnosti. Vďaka tomu sa vyvíja adekvátna, podceňovaná alebo preceňovaná sebaúcta, na základe ktorej v živote dochádza k interakcii a prijímaniu zodpovedných rozhodnutí.
Adekvátna sebaúcta
Ak je človek v súlade sám so sebou a so svetom okolo seba, získa si správnu sebaúctu. Snaží sa byť objektívny voči sebe, blízkym ľuďom a známym: chápe, že každý človek má svoje výhody a nevýhody, všíma si ich, ale nezameriava sa na negatívne vlastnosti.
Osoba prijíma seba a ostatných takých, akí sú, a koná na základe dostupných objektívnych údajov. Takýto človek triezvo hodnotí svoje schopnosti a snaží sa naplno realizovať ako človek. K neúspechom, názorom iných ľudí je pokojný a neočakáva pomoc od ostatných.
Človek s primeranou sebaúctou sa spolieha sám na seba, je aktívny a pozerá na život optimisticky.
Nízke sebavedomie
Ak má človek nízke sebavedomie, správa sa placho a neisto. Sám urobil rozhodnutie, že v mnohých ohľadoch stráca pre ostatných a nie je schopný nič zmeniť. V dôsledku existujúceho komplexu menejcennosti chýbajú vysoké ciele a dosiahnuté výsledky.
Osoba sa snaží byť neviditeľná, ľahko zraniteľná a neustále žiada o radu. Je závislý od názoru niekoho iného, nedostatku iniciatívy a slabého charakteru.
Nadmerná neistota a sebakritika vznikajú v dôsledku nesprávnej výchovy, z ktorej vyplýva nadmerná ochrana alebo panovačný postoj. Výsledkom je formovanie modelu správania porazeného: v mysliach je odmietnutá možnosť úspechu a prebieha pátranie po tých, ktorí sú vinní z ich pokusov.
Ľudia s nízkou sebaúctou nie sú schopní realizovať svoje prirodzené schopnosti.
Zvýšená sebaúcta
Ľudia s vysokou sebaúctou si idealizujú sebaobraz a vo svojich predstavách si vytvárajú svoj vlastný obraz bezúhonného človeka. Vysoká sebaúcta zahŕňa porovnanie schopností človeka s úspechmi ostatných. Zároveň si všimnú chyby a nedostatky iných ľudí a neustále zhromažďujú dôkazy o svojej exkluzivite.
Takíto ľudia si nechcú všimnúť svoje chyby, nedostatok schopností a nesprávne správanie. Sú presvedčení o svojej nadradenosti, spravodlivosti a správajú sa sebavedome a niekedy vzdorne.
Ľudia s vysokou sebaúctou sú ambiciózni a panovační, neakceptujú odmietnutia a námietky. Vďaka svojej vytrvalosti a odhodlaniu často dosahujú lepšie výsledky, ako im umožňujú ich schopnosti.
U ľudí, ktorí boli vychovávaní ako modly rodiny, vzniká nadhodnotená sebaúcta: od detstva boli povýšení nad všetkých, obdivovali akékoľvek nepodstatné úspechy.
Sebavedomí ľudia sa snažia zapojiť do realizácie svojich cieľov všetkých okolo seba, veria, že každý im niečo dlží.
