Súcit je schopnosť vcítiť sa do bolesti, problémov a nešťastia niekoho iného. Človek so súcitom má tendenciu byť od prírody empatický a jemný.
Čoraz častejšie je počuť toto tvrdenie: súcit je zbytočný anachronizmus. Údajne človeku iba bráni dosiahnuť životný úspech, odvádza ho to od dosiahnutia zamýšľaného cieľa. Nakoniec je to každý človek sám za seba. Niekto má viac šťastia, niekto menej. A v dnešnej dobe, v dobe tvrdej konkurencie a večného zhonu, jednoducho nie je čas a dôvod ľutovať, sympatizovať. Zároveň sa niekedy uvádza slávny citát z hry M. Gorkyho „Na dne“, kde sa uvádza, že škoda človeka ponižuje. Ale je to tak? Koniec koncov, súcit je to, čo odlišuje človeka od zvieraťa. Zákony divočiny sú neúprosné: pre slabé, choré, zmrzačené stvorenie už nie je miesto, rýchlo zomrie a stane sa buď korisťou predátorov, alebo obeťou svojich vlastných bratov. Medzi zvieratami sa vyskytujú aj prípady súcitu, je to však skôr výnimka ako pravidlo. Normálny človek ale neopustí niekoho, kto potrebuje pomoc v ťažkostiach. Navyše ho nedokončí, keď využije slabosť alebo bezmocnosť. Jednoducho preto, lebo to jeho ľudská prirodzenosť nedovolí. Ten, kto je schopný súcitu, sa nebude dopúšťať podlosti ani voči iným ľuďom, ani voči zvieratám. Navyše sa nebude uberať kriminálnou cestou. Existujú samozrejme aj výnimky, sú však mimoriadne zriedkavé. Opačné príklady - keď sa z krutých a bezcitných ľudí, počnúc mučením šteniat a mačiatok, stali najnebezpečnejší zabijácky maniaci, bohužiaľ, je ich veľa. Často sa stáva, že keď na človeka padne veľký smútok alebo celá masa problémov, cíti sa hlboko nešťastný, zdá sa mu, že nastal nepreniknuteľný „čierny pruh“. V takejto situácii mu môže veľmi pomôcť súcit s inou osobou: vrelé slová súcitu alebo podpory, ponuka pomoci. Ich dôležitosť možno len ťažko preceňovať. A naozaj, pri všetkej úcte k veľkej klasike ruskej literatúry, tu nie je nič ponižujúce. Predstavte si, aká by bola spoločnosť, keby bola zložená výlučne z ľudí bez súcitu, ktorí by nedokázali podať pomocnú ruku človeku v ťažkostiach, alebo by mu jednoducho povedali láskavé slová. Dojem je len strašidelný. Sotva by bolo pohodlné byť medzi takýmito predmetmi. Berte preto ako axiómu, že súcit je jednou z najdôležitejších a najcennejších ľudských vlastností. A snažte sa, aby vám nebol ľahostajný smútok, ťažkosti iného. Ste predsa ľudia.
